stara pani, stravovanie, zdravie

Nikdy nie je neskoro začať sa stravovať inak

Stretla som úžasnú pani. Mali sme niekoľko hodín času, tak sa nám ústa nezavreli :-). Volajme ju Anička. Anička má takmer 80 rokov a stravuje sa inak ako jej rovesníčky. Bola som z toho prekvapená, lebo z mojich skúseností majú problém so zmenou stravy aj oveľa mladšie ročníky (nemajú čas, peniaze, sú leniví alebo povedia, že „to by ani pes nežral“…).

Anička je čiperná dôchodkyňa žijúca na dedine. Má prechodené obchodíky so „zdravou výživou“ v okolitých mestečkách a presne vie, kde majú aký tovar a kde majú najlepšie ceny. Nenakupuje podľa akciových letákov ako jej kamarátky rovesníčky a do supemarketov chodí veľmi málo.

Mala už všelijaké ochorenia – vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu, zápaly v tele, osteoporózu, atď., atď. A niektoré sú už minulosťou alebo sa jej aspoň nezhoršujú.

Pochádza z rodu, kde sú všetci „pri tele“. Jej dcéra raz chcela schudnúť a Anička si povedala, že keď dcéra ide niečo iné jesť, bude aj ona. V tom období už mala čosi o zdravej strave načítané. „To viete, veľmi rada čítam. A čítam naozaj všetko.“ A tak postupne začali. Na zahusťovanie používajú ovsené vločky namiesto múky, celozrnnú ryžu namiesto bielej („Len škoda, že je taká tvrdšia…“ :-)), nepoužívajú žiadne glutamanové ochucovadlá, iba bylinky a aj tie si začali pestovať samy…

Postupne sa Aničke začal zlepšovať aj zdravotný stav. Pátrala napríklad po tom, čo by mohla spraviť s vysokým tlakom. A vysadila soľ. Stále ju prijíma raz za čas napríklad v syroch, ale jedlo ako také si doma vôbec nesolí. Na neslanú chuť sa dá vraj rýchlo zvyknúť. Tlak sa jej postupne znižuje a namiesto troch tabletiek za deň jej stačí (po dohode so začudovaným lekárom) len jedna.

Na niektoré veci, čo sa týka stravy, prišla sama, niečo si prečítala.

Anička napríklad prestala zavárať ovocie, lebo doňho ide veľa cukru a „cukor nie je zdravý“.

Mäsa jedáva veľmi málo. Kurence si dáva voziť asi raz za 2 mesiace z farmy, čerstvé, hneď po zabití. Doma si ich rozporciuje, časť uvarí hneď a zvyšok dá do mrazáku. Na Vianoce si zvykne kúpiť čerstvo zabitú hus z rovnakej farmy. „Síce je suchšia, lebo nie je naštopaná…“ Mäsové výrobky nekupuje vôbec. Ryby si kupuje chladené z rybej farmy. Chlieb kupuje iba kváskový a chodí si poň do pekárne v blízkom mestečku.

Vajíčka má od vlastných sliepok.

Miluje chia semienka 😉

Spýtala som sa jej, ako zvláda takúto stravu finančne, keďže mnohí dôchodcovia počítajú každý cent. „Nuž, niečo ušetrím na tých liekoch, ktoré už neužívam. A nekupujem somariny. Zeleninu a ovocie si dopestujem. Mám veľký mrazák, takže na zimu mrazím a ešte suším. Chovám sliepky a vajíčka nekupujem. Tento rok mi bohato urodili ovocné stromy. Časť úrody som porozdávala susedom a známym. Oni mi zase na oplátku podarujú niečo, čo ja nemám. A marhule som dala vypáliť. Ale nie pre seba, ale pre ľudí, ktorí mi pomáhajú s domom či záhradkou. Dokonca mi ten pán z pálenice prišiel zobrať kvas z domu a naspäť mi doniesol marhuľovicu. A nič za to nechcel.“ Manžela už Anička nemá, jej potomkovia žijú ďaleko.

Anička bola celý čas usmiata a spokojná. Skoro som sa začala tešiť na dôchodok. A týmto stretnutím sa mi potvrdili dve veci:

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *